Jednou z vecí, ktoré možno považovať za inteligenciu, je schopnosť absorbovať vedomosti a vedieť ich aplikovať v každodennom živote. Inými slovami, ide o schopnosť pochopiť nové informácie a reagovať na ne vedomým a tvorivým spôsobom. A samozrejme, existujú ľudia, ktorí sú považovaní za inteligentnejších ako ostatní. V prípade Williama Jamesa Sidisa je však známy akobyť najmúdrejším človekom na svete.

Aj keď sa to nedá s istotou povedať, inteligenčný kvocient (IQ) tohto muža, ktorý sa narodil v USA v roku 1898, sa považuje za vyšší ako u fyzika Alberta Einsteina, t. j. Sidisovo skóre je viac ako 210 bodov. Podľa niektorých záznamov sa jeho IQ odhaduje na 250.

Napriek tomu, že mal Sidis neobyčajnú inteligenciu, až do dnešných dní sa nestal svetoznámym a jeho myšlienky sa neudiali. Môže to súvisieť s jeho predčasnou smrťou v roku 1944 vo veku 46 rokov.

Stále však má niekoľko rekordov, ktoré môže označiť za svoje. Syn Ukrajincov bol prijatý na Harvardovu univerzitu, keď mal deväť rokov a oficiálne nastúpil v 11 rokoch, pretože bol viac emocionálne pripravený. Keď nastúpil na renomovanú univerzitu, študoval matematiku.

Podľa americkej tlače Sidis počas štúdia na vysokej škole opravil údajné Einsteinove chyby a urobil aj niektoré úpravy v teórii relativity. Nie je však možné zistiť, či sú tieto správy stopercentne pravdivé, pretože tento muž sa nerád verejne prezentoval a zachovával si súkromie.

Najinteligentnejší na svete

Twitter

Zaujímavé je, že ešte pred Sidisovým narodením mali jeho rodičia v pláne mať geniálneho syna, takže je logické, že jeho inteligencia mohla byť výsledkom podnetov, ktoré mu poskytla rodina. Napríklad jeho matka Sarah Mandelbaum Sidisová bola lekárka, ale nakoniec túto profesiu opustila, aby sa mohla venovať synovi a svojmu manželovi Borisovi Sidisovi, ktorý bol uznávaným psychológom.

Podľa Sidisovho životopisu vedel čítať už vo veku 18 mesiacov a vo veku šiestich rokov napísal štyri detské knihy a bol polyglot, ktorý hovoril šiestimi jazykmi: anglicky, grécky, nemecky, rusky, hebrejsky a francúzsky.

Chlapec udivoval všetkých, ktorí s ním prišli do kontaktu, svojou obdivuhodnou znalosťou matematických predmetov, rýchlosťou svojich výpočtov a ľahkosťou, s akou si osvojil najzložitejšie vedné odbory," píše sa v článku v New York Times v roku 1909.

Keď mal Sidis 16 rokov, pozvali ho učiť matematiku na Rice University. Učil však krátko, pretože vzťah medzi ním a študentmi nebol až taký dobrý. Koniec koncov, nestávalo sa často, aby študenti rešpektovali 16-ročného mladíka ako autoritu. Počas vyučovania napísal knihu o euklidovskej geometrii.

Keďže jeho učiteľská kariéra nebola úspešná, Sidis sa vrátil na Harvard, aby študoval právo. Ani to však nedopadlo podľa jeho predstáv a po troch rokoch Sidis štúdium zanechal.

Po čase sa postavil proti prvej svetovej vojne, stal sa socialistom, pri protestoch ho zatkli a skončil v sanatóriu. V roku 1921 Sidisa prepustili a zvyšok života dožil v anonymite.

Znovuzavedenie Sidis

Twitter

Nie je ťažké dať do súvislosti jeho odlúčenie s pobytom v sanatóriu, ale ako zdôrazňuje jeho životopiskyňa Amy Wallaceová, Sidis už ako mladý muž túžil byť zabudnutý.

"Na Harvarde bol terčom posmechu, jediné, čo chcel, bolo držať sa ďalej od akademickej obce a byť normálnym človekom," vysvetlil Wallace pre National Public Radio (NPR).

Poukázala tiež na to, že Sidis kedysi povedal, že dokonalým životom by bolo žiť v ústraní, čo je možno dôvod, prečo v posledných 20 rokoch nadobro opustil akademický život a začal vykonávať rôzne práce, napríklad manuálne práce a účtovníctvo.

Okrem práce menil Sidis aj svoj pseudonym a niekedy sa dokonca presťahoval do iného mesta. Jednou z mála vecí, ktorých sa nevzdal, bol jeho zvyk písať, a to až do takej miery, že vyšlo niekoľko jeho kníh, vrátane rozsiahlej štúdie o amerických dejinách a ďalšej o električkách.

Sidis tak žil až do roku 1944, keď napokon zomrel na krvácanie do mozgu.

Zdroj: Canaltech

Obrázky: Twitter